Tento výtvarný umelec patrí do Zlatého fondu slovenskej kultúry. Do tvorivých súvislostí Generácie 1930. Jeho tvorba je vychádzajúcou hviezdou umenia osobnosti, ktorá vytvorila trvalo hodnotné umelecké dielo. Slovenská kultúra zažíva celé svoje obdobie neuveriteľné pohyby. Je originálna, stále mladá a objavná, dokáže osloviť a presvedčiť o vysokej hodnote aj svet. Jaro Kočiš je jednoducho unikátom, na ktorý treba byť hrdý.
Slovenské výtvarné umenie XX. storočia prešlo niekoľkými etapami, ktoré historici umenia triedia podľa viacerých kľúčov. Podľa generačného vstupu do umeleckého života, podľa príslušnosti k jednotlivým spolkom či združeniam, podľa obdobia absolvovania vysokoškolského štúdia a podobne. Kedysi bolo zaradenie umelca a jeho tvorby nespochybniteľným termínom. Dnes ho chápeme skôr ako orientáciu v umeleckom vývoji.
Pravdepodobne najsilnejším generačným zoskupením bola Generácia 1930. Umelci, ktorí sa narodili okolo tohto roku. Spoločne vstupovali do umeleckého života a dosiahli doslova svetové výsledky. Najsilnejšími v tejto Generácii boli dve zoskupenia. Skupina Mikuláša Galandu a Skupina Kontinuita. Oni predstavovali v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia to umenie, ktoré tvorivo otriaslo základmi našej kultúry. V ich ateliéroch vznikali diela, ktoré vychádzali z detstva nezabudnuteľných lúk, kopcov, potokov a hier. Z poznania moderného, ktoré bol každý z nich schopný pretaviť do vlastného, originálneho tvorivého výrazu. Každý výnimočný umelec tohto zoskupenia prezentoval tvorbu jedinečnú, svojbytnú a originálnu.
Do skupiny Kontinuita patrili aj manželia Kočišovci. Jaro Kočiš vyštudoval sochárstvo. Jeho rané dielo, ktoré prezentujeme aj na fotografiách k tomuto článku, bolo v mnohom maliarsky svojbytné. Kto bol Jaroslav Kočiš? Meno temer zabudnuté. Tvorba, ktorú dnes ťažko mapovať. Umelec, po ktorom zostala časť umenia slovenskej moderny. Umelec vzácny, ľudský a talentovaný.
Narodil sa 30. júna 1933 vo Veselí nad Moravou. Po ukončení bratislavskej Strednej umelecko-priemyselnej školy študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení figurálneho sochárstva u profesora Jozefa Kostku, kde absolvoval v roku 1961. Patril k zakladateľom a ústredným protagonistom bratislavskej Skupiny Konfrontácie. Bol jednou z najvýraznejších osobností tvorivej Skupiny Kontinuita. Príslušník Generácie 1930, umelecky najvýraznejšieho nástupu v slovenskom výtvarnom umení vôbec. Najmä preto, lebo títo umelci vedeli vnímavo a originálne vyjadriť slovenské v modernom výtvarnom výraze.
Tvorba Jaroslava Kočiša je prejavom osobnosti slovenského moderného sochárstva i maliarstva. Predovšetkým nefiguratívne východiská si spočiatku overoval v maľbe, kresbe a štrukturálnej grafike. Po roku 1964 sa venoval predovšetkým sochárstvu. Vytváral súbory reliéfnych obrazov a totemické kompozície. Filozofický podtext majú všetky jeho diela. Vtedy a dodnes tak aktuálny existencializmus bol jadrom autorovej tvorby, ktorou fascinoval vtedajšie generácie. Pracoval s najnovšími technikami, kombinoval ich a dotváral nimi tvorivé myšlienkové posolstvá. Predovšetkým drevu dal úlohy vyjadriť bolesti a hľadania. Relativizmus s jeho zdanlivo nekonečnými možnosťami a nejestvujúcimi rozhodnutiami prestupoval v jeho tvorbe s veľkými otáznikmi nad ľudským utrpením. Pracoval s dvomi hlavnými skladobnými princípmi. Vertikálou stromu, symbolizujúcou rast a stúpanie života a človeka v koexistenčnom protipóle s plytkými delenými priestormi v živej sochárskej hmote. Umelcovo dielo je vyjadrením bolestí moderného človeka.
Osobitú kapitolu možno venovať maľbe Jaroslava Kočiša. Vytvoril rozsiahle dielo, dodnes málo poznané. V olejomaľbách rozvíja výrazovú modernu. Často pracuje so zjednodušenou figúrou, v minimálnom priestore vytvára maximálny priestor pre náznak deja a predovšetkým k pôsobivým úvahám o bytí. Maľoval zátišia (Zátišie so sklenenou nádobou, 1957, Zátišie s hruškami, 1962, Zátišie, 1960), zadumaných či zrobených alebo nahnevaných ľudí s fľašou a pri stole (Traja chlapi, 1957, Štyria pri stole, 1958), voľné spracovanie krásy a zážitku (Loďky, 1959, Morský svet, 1959, Lode, 1960, Kúpanie, 1960, Žena v modrom, 1958) a „najkrajšie portréty na svete“ (Autoportrét, 1959, Dušinke – žene, 1959, Klaun s ružou, 1959). Diela Jaroslava Kočiša patria k základom slovenského moderného umenia. Toho umenia, ktoré nielen ako náš domáci, ale aj európsky prelom v tvorivom myslení a ojedinelom výraze priniesli najpôsobivejšie umelci Generácie 1930. Vytvorili tú najžiadanejšiu hodnotu, ktorá má predpoklady zostať večne.
Jaroslav Kočiš zostáva kľúčovým predstaviteľom sochárskej štrukturálnej abstrakcie a maliarskej moderny. Jednou z najexcelentnejších bola jeho výstava s manželkou v bratislavskej, dnes už nejestvujúcej galérii Cypriána Majerníka. Jeho diela sú v majetku galérií a súkromných zberateľov. Jaroslav Kočiš bol tým umelcom, ktorý sa venoval svojej tvorbe s nasadením, ktoré tak obdivujeme u starých majstrov. Preto bol a zostáva jedným z velikánov nášho umenia. Je najvyšší čas predstaviť túto osobnosť verejnosti v plnej kráse jeho diela. Jaroslav Kočiš zomrel 21. novembra 1990 v Bratislave. Nezostal po ňom nikto z rodiny. V roku 2012 mu bolo in memoriam udelené ocenenie „Nositeľ Identifikačného kódu Slovenska“.
Ľuboslav Moza, október 2012