d’Ordody - Homo labilis

V rámci bratislavského týždňa dizajnu (17. - 22. september) dávame do pozornosti výstavu keramického dizajnu Judity & Márie Ordódyových v budove YMCA.
V rámci bratislavského týždňa dizajnu (17. - 22. september) dávame do pozornosti výstavu keramického dizajnu Judity & Márie Ordódyových v budove YMCA.
Pred vypredaným hľadiskom divadla Nová scéna sa v sobotu 14. 9. 2013 uskutočnila premiéra pôsobivo avizovaného muzikálu Mata Hari.
Excelentné výkony podala "Nositeľka Identifikačného kódu Slovenska" Sisa Sklovská. Vrchol je v umení to najkrajšie slovo. Výnimočná osobnosť má to šťastie, že vo svojom tvorivom živote dosiahne niekoľko vrcholov. To je prípad Sisi Sklovskej. Speváčka s výnimočným hlasovým rozpätím, istým a školeným hlasom a suverénnym vokálnym prejavom v tomto projekte predstavila aj svoje herectvo a tanečné umenie. Všetky tri zložky jej umeleckého prejavu, vkomponované do hlavnej postavy, zdôraznené ojedinelým výrazom a ľahkým, pôsobivým prejavom, dali vďaka nej predstaveniu silný potenciál.
V roku 2013 sa stal PhDr. Ľuboslav Moza členom Európskej akadémie vied a umení. Blahoželáme.
Majster Pastelu. Stanislav Harangozó je jedným z osobitých tvorcov. Osobnosťou slovenskej maľby dneška. Pamätám si na jeho začiatky. Na bravúrnosť jeho diel, ľahkú a istú ruku v kresbe. S mimoriadnym úspechom ovládal temer každú výtvarnú disciplínu. Ich spoznanie a konečný umelecký výsledok boli a i dnes sú preňho výzvou k hľadaniu vlastného výrazu. Stano Harangozó je umelcom, ktorý hneď po vstupe do profesionálne výtvarného života dokázal s veľkou kreativitou prezentovať odborné a technologické majstrovstvo. S energiou sa realizoval v monumentálnej tvorbe, od klasickej náročnej kamennej mozaiky až po to najnáročnejšie štukolustro. V grafickej disciplíne použil u nás ako jeden z prvých vtedy novú techniku serigrafie. Vlastnú výtvarnú reč však vždy formoval a i dnes buduje na komornej tvorbe. Kresba a maľba. Tie sú platformou pre jeho celoživotné úspechy, kde si škálou originálnych vyjadrovacích prostriedkov formuje svojský maliarsky výraz. On charakterizuje jeho tvorbu dodnes. On je pre nás nositeľom poznania a obdivu k jeho obrazom, ktoré poznajú ľudia tak dobre ako tvorbu máloktorého slovenského umelca. Stano Harangozó oslovuje diváka farbou, estetikou kompozície a vnútorným posolstvom, ktoré do každého diela ukladá. Zachytáva dnešný život a dobu pre budúcnosť.
„Keď človek prejde okolo sochy a nevšimne si ju, to nemôže byť dobrá socha.“
Alojz Drahoš sa narodil v roku 1954 v Zohore. V rokoch 1969-1973 študoval rezbárstvo na SŠUP v Bratislave u akad. sochára Ludvíka Korkoša. Na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení absolvoval v roku 1981 u prof. J. Kulicha na katedre figurálneho sochárstva. Počas vysokoškolského štúdia ho tvorivo obohatil študijný pobyt v talianskej Perugii. Často uvažujem o mieste sochárstva v ľudskom živote. O jeho veľkom význame v minulých kultúrach. O obdive dneška k jazdeckým pomníkom, pamätníkom, náhrobkom alebo voľne stojacim plastikám, reliéfom, medailám či pečatiam. Sú nositeľmi pravdivej historickej informácie pre budúce generácie. Umeleckej hodnoty, ktorú potrebujeme poznať. Sem patria aj sochy a reliéfy obdobia socializmu, ktoré nás obklopujú na každom kroku, a z ktorých mnohé vysoko prekračujú vtedajší európsky štandard. Kde sa dnes nachádza socha? Bude žiť aj bez príkazov investovať vyčlenené percentá stavieb do umeleckých diel? „V dnešnej dobe má sochárstvo zhoršenú pozíciu. Vo verejnom priestranstve, ako exteriérové umenie, sa vyskytuje len sporadicky. Socha jednoznačne patrí aj do architektúry. Práve preto, že v nej chýba, sú dnešné architektonické projekty strohé. Socha potrebuje priestor na svoje umiestnenie. Aby vyznela. V tom bolo i je postavenie sochy oveľa náročnejšie oproti plošným výtvarným disciplínam. Dúfam, že vývoj umenia bude len dobrý. Lebo všetko sa vyvíja. Umenie si svoje miesto vždy nájde. Presviedča nás o tom história. Aj keď niekedy lepšie, inokedy horšie. Umenie patrí človeku. Nik iný ho nevytvorí.“
V roku 2013 spoločnosť Artem pripravuje už VII. ročník projektu Identifikačný kód Slovenska. Prezentáciou tvorby 20 umelcov pripomenie v tomto roku 20. výročie existencie SR. Prednáškami na výstave pre žiakov a študentov priblíži hodnotu a krásu žánrov a druhov nášho umenia. Toho umenia, ktoré je nositeľom kódu identity Slovenska a jeho kultúry.
Slávnostné udeľovanie ocenení "Laureát Identifikačného kódu Slovenska" sa uskutoční 3.augusta 2013 (sobota) o 16.00 hodine na Západnej terase Bratislavského hradu.
Strana 10 z 16
Cieľom a poslaním občianskeho združenia Artem je najmä podpora rozvoja a propagácia slovenského výtvarného umenia a slovenskej kultúry doma i v zahraničí. Osobitne podporuje tvorbu mladých umelcov, ich umelecký rast a prezentáciu. Organizuje všestranné kultúrne aktivity, syntézu, prepájanie a mobilitu umenia a umelcov, osvetu v najširšom slova zmysle. Príkladom je jeden z mnohých vlastných projektov občianskeho združenia Artem, s názvom Identifikačný kód Slovenska. Realizuje kultúrne, vzdelávacie, benefičné, školiace a študijné programy. Úzko spolupracuje s Domovom sociálnych služieb prof. K. Matulaya. Artem, o.z. založil PhDr. Ľuboslav Moza. Webovú stránku spravujú partnerské spoločnosti Prominens, s.r.o. a Artem, o. z.
Artem, o.z.
Cesta na Červený most 10
811 04 Bratislava
Slovenská republika
artem@artem.sk
02 5478 9416
Prominens s.r.o.
Pri suchom mlyne 24
811 04 Bratislava
Slovenská republika