Jedným z najkrajších zázrakov umeleckého príbehu ľudstva je sklo. Ján Zoričák reprezentuje tento materiál ako výnimočný umelec s výnimočným rukopisom. Dlho som pozeral na jeho objekty, vchádzal cez ne a ich často hlboké myšlienkové zázemie do iného sveta. V prvom momente vnímate dokonalosť technického vyhotovenia, bohatstvo a farebnosť prvkov vnútri plastiky. A iný svet. Následne začínate hlbšie skúmať jednotlivé diela. Objavujete tichú krásu skla, ktoré ožíva. Tvoria sa myšlienky, úvahy...
Maličký vesmír v obrovskom ľudskom srdci. Dielo autora reflektuje vesmírny svet ako svet náš. Od veľkého tresku, vzniku hmlovín po supernovy a padajúce Perseidy prinášajúce šťastie. Fungujeme ako ten obrovský priestor nad nami. Vznikáme, bijeme sa, vybuchujeme, zrážame sa a hľadáme božský kľud. Som fascinovaný najmä tvorivým rozmachom sklárskeho majstrovstva tohto umelca. Je jediný a výnimočný. Pretože v jeho kreativite žije život konfliktov, harmónie a krásy.
Ján Zoričák sa narodil v Ždiari (1944). Študoval na Sklárskej umeleckopriemyselnej škole v Železnom Brode a na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe, ktorú absolvoval v roku 1969. Od tých čias žije vo Francúzsku v trvalom rozhovore s rodným krajom. Sklári zväčša preferujú kolektívnu prácu, diela im podľa návrhov realizujú profesionálne dielne. Ján Zoričák tvorí výlučne sám, nielen návrhmi, ale vstupuje do celého procesu výroby ako autor, jednotlivec, ktorý najlepšie vidí a cíti zámer a výsledok. Jeho sklenené sochy, také vznešené a záhadné, ožívajú pri stretnutí s divákom. Je v nich pohyb a dynamika zafixovaná v určitom štádiu. Netreba hľadať umelecké smery, iba vnímať autorovo umelecké cítenie. Jeho sklo je totiž také jedinečné, že môže formulovať názov nového umeleckého štýlu.
Po roku 1989 organizoval na Slovensku sklárske sympóziá a workshopy, kde tvorili najmä slovenskí a francúzski umelci. Vo Francúzsku sa podieľal na založení medzinárodného sklárskeho strediska v Aix-en-Provence, kam chodia aj slovenskí sklári. Je Rytierom Rádu umenia a literatúry (Francúzsko, 1986); nositeľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž 1. triedy (2013), ale aj mnohých významných ocenení z Nemecka, Švajčiarska, Španielska a Japonska. Uskutočnil viac ako sto samostatných výstav a zúčastnil sa veľkého množstva kolektívnych výstav v mnohých štátoch sveta. Jeho diela sú zastúpené vo verejných zbierkach i u súkromných zberateľov temer po celom svete. Minulý rok bol ocenený ako laureát Identifikačného kódu Slovenska.
PhDr. Ľuboslav Moza, február 2019